Novoročné zvony

„Niet v nás nič dobré. Rodíme sa zlí!“

Londýn, posledný deň roka. Pred kostolnými dverami čaká na robotu starý nosič Toby Veck, ktorému nikto nepovie inak než Trotty, a počúva zvony vo veži. Vždy mu dodávali odvahy. Dcéra Meg mu prinesie obed a radostnú správu: na Nový rok sa chce vydať za mladého kováča Richarda.

Vtom sa pri nich zastavia vážení páni. Radný Cute sa chystá „Zatrhnúť“ všetky reči o biede a pán Filer Tobymu vyráta, že svojimi držkami vytrháva jedlo z úst vdovám a sirotám. Toby, ktorý v novinách číta len o zločinoch chudobných, začne veriť, že ľudia ako on sú zlí od narodenia. V noci ho zvony zavolajú do veže a ukážu mu, kam taká viera vedie.

Novoročné zvony sú druhá z Dickensových vianočných kníh. Napísal ich na jeseň 1844 v Janove, kde k nemu doliehali zvony tamojších kostolov. Sú ostrejšie než Vianočná koleda: v radnom Cutovi a pánovi Filerovi sa Dickens bez zľutovania vysmial pánom, ktorí o chudobných rozhodovali od stola. V decembri sa kvôli nim vrátil do Londýna, aby ich predčítal priateľom.

Príbeh na silvestrovskú noc, v novom preklade.