Landorov domček

Najkrajší kúsok zeme, aký kedy videl.

Pútnik sa na pešej potulke štátom New York s ubúdajúcim dňom stratí. Hľadá cestu do najbližšej dediny a namiesto nej nájde údolie, aké nevidel nikdy predtým. Tráva ako zelený zamat, jazierko s jediným ostrovčekom, ticho, v ktorom počuť vlastný dych.

A uprostred toho všetkého dom. Nie honosný zámok, len drobný domček, ktorý akoby vyrástol zo zeme spolu so stromami. Každé okno, každý tieň a každý kameň sedí presne tam, kde má byť.

Jedna z posledných Poeových próz je oslavou krásy, pokoja a miesta, kde sa dá žiť. Náprotivok k Panstvu Arnheim, tentoraz bez miliónov, zato s dušou. Na konci čaká postava, ktorú Poe napísal ako spomienku na ženy, ktoré miloval.