📦 Čo získaš
Malý ostrov na riečke: jedna polovica v slnku, druhá v tieni
Rozprávač chodí do hôr najradšej sám. Tvrdí, že krajinu možno naozaj vidieť len bez svedkov a že údolia, skaly, lesy a vody nie sú kulisy, ale údy jednej veľkej živej bytosti. Na jednej takej ceste si za letného podvečera ľahne do trávy pri riečke a zbadá okrúhly ostrovček.
Západný koniec ostrova žiari: tráva, kvety, motýle, všetko sa hýbe a smeje. Východný leží v čiernom tieni stromov, tichý ako cintorín, a tiene z neho padajú do vody, ktorá ich pohlcuje. Okolo ostrova sa v krehkom člnku plaví víla. Vypláva zo svetla, zájde do tmy a znova sa vráti. Po každom okruhu je o čosi bledšia.
Ostrov víly z roku 1841 nie je horor ani dobrodružstvo. Poe ho napísal ako sprievodný text k rytine v časopise a urobil z neho tichú meditáciu o tom, ako ubúda život: nie naraz, ale kruh za kruhom.
Patrí k jeho krajinárskym prózam, rovnako ako Panstvo Arnheim a Landorov domček. Kto pozná len Poea hrobiek a pivníc, stretne tu iného.
