Panstvo Arnheim

Štyristopäťdesiat miliónov dolárov. A jediný cieľ: krása.

Ellison zdedí v deň svojich dvadsiatych prvých narodenín majetok, ktorý sto rokov rástol pre jediného potomka. Dvadsaťšesť dolárov za každú minútu, ktorá ubehne. Svet čaká, čo urobí: paláce, tituly, zbierky, dobročinné ústavy s vlastným menom nad bránou.

On si vyberie inak. Roky hľadá miesto a potom z celej krajiny vytvorí jedno dielo. Rieku, ktorá sa zužuje, kým sa loďka nedostane tam, kam sa nedá dohliadnuť. Údolie, kde je každý strom a každý tieň presne tam, kde má byť.

Poe tu píše to najmenej hororové a možno najosobnejšie, čo napísal: úvahu o tom, či sa dá šťastie postaviť rukami, a čo vlastne robí miesto krásnym. Náprotivkom k tejto próze je Landorov domček, tá istá otázka bez miliónov.