← Obchod · Blog

Jama a kyvadlo (Edgar Allan Poe): obsah, postavy a rozbor diela

Stručný aj podrobný obsah, postavy, téma, kompozícia, symboly a vzor do čitateľského denníka. Citáty sú z nového slovenského prekladu, ktorý si môžete prečítať celý.

Jama a kyvadlo v skratke

AutorEdgar Allan Poe
Pôvodný názovThe Pit and the Pendulum
Prvé vydanieročenka The Gift na rok 1843 (vyšla koncom roka 1842)
Literárny druhepika
Žánerhororová poviedka
Obdobieromantizmus, americká literatúra 1. polovice 19. storočia
Formapróza, jedna súvislá poviedka bez kapitol, na začiatku latinské motto
Miesto a časžalár inkvizície v španielskom Tolede; čas rozprávač nevie odmerať, na konci do mesta vstupuje francúzske vojsko
Rozprávačnemenovaný väzeň odsúdený na smrť (ich-forma)
Hlavná postavarozprávač, väzeň inkvizície
Rozsah18 strán v našom vydaní

Stručný obsah (bez prezradenia konca)

Rozprávač stojí pred súdom inkvizície v španielskom Tolede. Po dlhom utrpení si vypočuje rozsudok smrti a omdlie. Preberie sa v úplnej tme a nevie, kde je ani čo ho čaká. Hmatom skúma steny žalára, počíta kroky a iba náhodou nespadne do hlbokej kruhovej jamy uprostred cely.

Väznitelia mu však chystajú ďalšiu skúšku. Po ďalšom spánku sa zobudí priviazaný na drevenom ráme. Nad ním sa kýve obrovské kyvadlo s ostrím ako britva a pri každom kmite klesne o kúsok nižšie. Okolo pobehujú potkany. Poviedka nehovorí o tom, čo väzeň vykonal, ale o tom, čo prežíva: strach, zúfalstvo a nádej, ktorá sa ozve aj tam, kde na ňu niet dôvodu. Či sa z cely dostane, rozhodne sa až v posledných vetách.

Jama a kyvadlo 🎧

Jama a kyvadlo

Celú poviedku si môžete prečítať v novom preklade s vysvetlivkami. Prvé strany sú zadarmo ako ukážka.

1,49 €
Detail knihy ✨ Zadarmo s PRO

Podrobný obsah

Rozsudok a mdloby. Rozprávača po dlhom utrpení rozviažu a dovolia mu sadnúť si. Posledné, čo zreteľne počuje, je rozsudok smrti. Potom sa mu hlasy inkvizítorov zlejú do hukotu. Vidí už iba biele, tenké pery sudcov v čiernych talároch, čierne drapérie na stenách a sedem vysokých sviec na stole. Sviece sa mu najprv zdajú ako anjeli, ktorí ho prídu zachrániť, potom ako prízraky s hlavami z plameňa. Napadne mu, aký sladký odpočinok musí byť v hrobe, a omdlie. Hmlisto si pamätá len vysoké postavy, ktoré ho mlčky niesli kamsi nadol.

Tma a jama. Preberie sa na chrbte, nezviazaný, v úplnej tme. Bojí sa urobiť krok, aby nenarazil na steny hrobky. Napokon vykročí s vystretými rukami a nahmatá hladkú, slizkú a studenú stenu. Chce zistiť, aký veľký je žalár. Nôž mu vzali a šaty mu vymenili za halenu z hrubého súkna, a tak z jej lemu odtrhne kus a položí ho na zem ako značku. Cestou spadne a od únavy zaspí. Po prebudení nájde vedľa seba peceň chleba a krčah s vodou. Obchôdzku dokončí, naráta sto krokov a usúdi, že žalár má päťdesiat metrov v obvode. Potom chce prejsť celu krížom. Po desiatich či dvanástich krokoch sa mu medzi nohy zamotá zvyšok odtrhnutého lemu a on spadne na tvár. Bradu má na dlážke, ale pery a čelo sa nedotýkajú ničoho: leží na samom okraji kruhovej jamy. Pustí do nej úlomok muriva a po dlhých sekundách počuje čľupnutie do vody. Väzeň pochopí, akú smrť mu prichystali. Inkvizícia dáva obetiam buď telesné muky, alebo hrôzy duše, a jemu určila to druhé.

Kyvadlo. Znova zaspí. Vo vode, ktorú potom vypije, je zrejme uspávadlo. Keď otvorí oči, celu osvetľuje sírny svit a on prvý raz vidí, kde je. Žalár je menší, než si myslel: obvod stien nepresahuje dvadsaťpäť metrov. Cela je štvorcová, steny sú z veľkých kovových platní a pokrývajú ich maľby diablov a iných strašných výjavov. Dlážka je kamenná a v jej strede zíva jama. Väzeň leží na chrbte na nízkom drevenom ráme, pevne priviazaný dlhým popruhom. Voľnú má iba hlavu a ľavú ruku, ktorou dočiahne na hlinenú misu s ostro koreneným mäsom. Krčah s vodou zmizol, a tak ho spaľuje smäd. Na strope, desať až dvanásť metrov nad ním, je namaľovaná postava Času. Namiesto kosy drží kyvadlo, a to sa naozaj hýbe. Z jamy vyliezajú obrovské potkany, ktoré vábi pach mäsa. Keď väzeň po čase zdvihne oči znova, kyvadlo sa kýve širšie a rýchlejšie a kleslo nižšie. Jeho spodný koniec tvorí polmesiac z lesklej ocele, ostrý ako britva, ktorý visí na ťažkej mosadznej tyči a sviští vzduchom. Klesá veľmi pomaly, celé hodiny a možno dni. Kýve sa naprieč telom a mieri na srdce. Väzeň sa modlí, zúri, smeje sa aj zavýja.

Potkany a únik. Keď oceli chýba už len desať či dvanásť kmitov, aby sa dotkla haleny, väzňa sa zmocní zvláštny pokoj a prvý raz po dlhom čase jasne uvažuje. Popruh je z jedného kusa. Keby ho ostrie na jednom mieste preťalo, dal by sa odvinúť. Lenže práve v dráhe kyvadla popruh cez hruď nevedie. Vtedy dostane nápad. Zvyškami mastného a koreneného jedla natrie popruh všade, kam dočiahne, a ostane nehybne ležať. Potkany sa najprv zľaknú, potom naňho v stovkách naskáču a pustia sa do popruhu. Lezú mu po hrdle a ich studené pysky hľadajú jeho pery, ale on sa nesmie pohnúť. Kyvadlo mu medzitým rozotne halenu aj bielizeň a väzeň pocíti ostrú bolesť. Popruh však už visí vo franforcoch. Mávne rukou, potkany sa rozutekajú a on sa opatrne, bokom vyšmykne spod ostria. Sotva stúpi na dlážku, kyvadlo zastane a neviditeľná sila ho vytiahne cez strop. Väzeň pochopí, že jeho väznitelia sledujú každý pohyb: „Voľný! – a v pazúroch inkvizície!“

Rozžeravené steny. Sírne svetlo vychádza zo štrbiny, ktorá obieha celu na úpätí stien. Farby malieb zrazu ožijú, oči namaľovaných démonov sa rozžiaria ohňom a vzduch páchne rozžeraveným železom. Väzeň cúvne do stredu cely a pri myšlienke na chlad studne sa vrhne k jame. Žiara teraz osvetľuje aj jej vnútro. Čo v nej uvidí, čitateľovi nepovie, ale s výkrikom sa odtrhne od okraja a horko plače. Potom sa začne meniť aj tvar cely. Zo štvorca sa stáva kosoštvorec, ktorý sa čoraz väčšmi splošťuje. Väzeň by si najprv želal radšej zomrieť v ohni: „akákoľvek smrť, len nie smrť v jame!“ Hneď však pochopí, že steny ho majú zahnať práve tam. Napokon mu na dlážke neostane miesto, kam stúpiť. Vykríkne a zatacká sa na okraji.

Záchrana. V tej chvíli sa ozve šum ľudských hlasov a hlahol poľníc. Ohnivé steny sa rozbehnú späť. Keď väzeň v mdlobách padá do priepasti, zachytí ho čiasi ruka. Patrí generálovi Lasallovi. Poviedka sa končí dvoma krátkymi vetami: do Toleda vstúpilo francúzske vojsko a inkvizícia je v rukách svojich nepriateľov.

Postavy

  • Rozprávač (väzeň) – nemá meno a o jeho minulosti sa nedozvieme takmer nič. Inkvizícia ho odsúdila na smrť ako kacíra. Čím sa previnil, text nehovorí. Je vzdelaný a všímavý: aj v tme meria, počíta a logicky uvažuje. Zároveň je vyčerpaný a vydesený, omdlieva, plače a sám sa nazve „najúbohejší zo zbabelcov“.
  • Inkvizítori a sudcovia – postavy v čiernych talároch s bielymi, tenkými perami. V poviedke nepovedia priamou rečou ani slovo a po súde ich už neuvidíme. Väzňa však stále pozorujú a mučenie menia podľa toho, ako sa mu darí unikať.
  • Generál Lasalle – francúzsky generál, ktorý sa objaví až v poslednom odseku a zachytí padajúceho väzňa. Je jedinou postavou s menom a skutočnou historickou osobnosťou z čias napoleonských vojen.
  • Potkany – vyliezajú z jamy, zožerú väzňovi takmer všetko jedlo a hryzú ho do prstov. Vzbudzujú v ňom hnus, ale práve ony prehryzú popruh. Rozprávač ich preto raz nazve „moji osloboditelia“.

Téma a hlavná myšlienka

Hlavnou témou je strach zo smrti a duševné mučenie. Poe nepíše o tom, prečo väzňa odsúdili, ani o dejinách inkvizície. Zaujíma ho, čo sa deje v mysli človeka, ktorý vie, že zomrie, ale nevie kedy a ako. Inkvizítori nechcú väzňa iba zabiť. Chcú, aby sa bál: tmy, pádu do neznáma, pomaly klesajúceho ostria. Druhou témou je nádej a vôľa žiť. Väzeň si viac ráz želá, aby už bol koniec, a predsa sa pri každom kmite kyvadla krčí a hľadá cestu von. Sám sa tomu čuduje: „No čo som mal ja spoločné s nádejou?“

Hlavná myšlienka: človek sa nevzdáva ani v položení, ktoré vyzerá beznádejne, a jasná hlava mu môže pomôcť aj vtedy, keď telo nevládze. Poviedka zároveň odsudzuje krutosť a fanatizmus tých, ktorí mučia v mene viery. Všimnite si, že väzeň unikne zakaždým inak: jame náhodou, kyvadlu rozumom a stenám už len vďaka pomoci zvonka.

Rozbor: kompozícia, rozprávač, jazyk a symboly

  • Kompozícia je chronologická a stupňovaná. Poviedka nemá kapitoly a začína sa uprostred deja (in medias res), pri vynesení rozsudku. Nasledujú tri skúšky, každá horšia ako predošlá: tma s jamou, kyvadlo a rozžeravené steny. Napätie rastie až do poslednej chvíle a rozuzlenie príde náhle, v jedinom odseku. Takému nečakanému zásahu zvonka sa hovorí deus ex machina.
  • Fázy deja: expozícia (rozsudok, mdloby, prebudenie v tme), zápletka (objav jamy), stupňovanie (kyvadlo, potkany, únik z rámu), vyvrcholenie (steny tlačia väzňa na okraj jamy), obrat a rozuzlenie (hlasy, poľnice, ruka generála Lasalla).
  • Motto. Pred textom stojí latinské štvorveršie o mučiteľoch, ktorých vláda sa skončila: „tam, kde vládla krutá smrť, otvárajú sa život a spása“. Motto vopred naznačuje, ako sa poviedka skončí.
  • Rozprávač hovorí v prvej osobe (ich-forma) a je zároveň hlavnou postavou. Rozpráva spätne: pery sudcov boli belšie než hárok, „na ktorý píšem tieto slová“. Čitateľ teda od začiatku tuší, že väzeň prežil, a napätie nevzniká z otázky či, ale ako. Jeho vnímanie pritom nie je spoľahlivé: omdlieva, dostal uspávadlo a v tme sa pomýli vo veľkosti aj v tvare cely. Sám priznáva: „čas som vnímal len nedokonale“.
  • Takmer bez priamej reči. V poviedke nie je dialóg. Priama reč sa objaví iba dva razy, pri myšlienke o potkanoch a pri výkriku nad jamou. Všetko ostatné je vnútorný monológ.
  • Priestor sa postupne zmenšuje a s ním rastie úzkosť. Z tmy bez hraníc sa stane cela s obvodom dvadsaťpäť metrov, potom drevený rám a napokon posledná piaď dlážky nad jamou.
  • Jazyk je knižný a vzrušený, dlhé súvetia sa striedajú s krátkymi výkrikmi. Typické sú opakovania na začiatku viet (opakované „Videl som“ pri súde a „Potom“ pri preberaní z mdlôb) a stupňovanie: „Nižšie – vytrvalo nižšie sa plazilo.“, neskôr „Nižšie – neodvratne, neúprosne nižšie!“ Časté sú rečnícke otázky, zvolania („Miernejšia!“) a oslovenia („ó, vy najdiabolskejší z ľudí!“). Z prirovnaní: hrana kyvadla je „ostrá ako britva“, väzeň sa na ňu usmieva „ako dieťa na vzácnu hračku“ a oceľ sa mu blíži k srdcu „pokradmým krokom tigra“. Nádej je zosobnená, „šepká odsúdeným na smrť“. Mnoho pomlčiek trhá vety, akoby rozprávač lapal dych, a posledná veta pred záchranou ostane nedokončená: „odvrátil som oči –“.
  • Symboly. Jamu možno chápať ako neznámo a peklo, rozprávač ju sám nazve obrazom pekla. Kyvadlo je čas, ktorý sa nedá zastaviť: drží ho namaľovaná postava Času namiesto kosy. Tma znamená neistotu, svetlo poznanie, ktoré však prináša novú hrôzu. Sviece na súde sú nádej, ktorá zhasne. Potkany sú hnus, z ktorého paradoxne príde vyslobodenie.
  • Prečo romantizmus: výnimočný hrdina vo výnimočnej situácii, silné city, temné a tajomné prostredie, záujem o vnútro človeka, o sen, mdloby a šialenstvo. V poviedke nie je nič nadprirodzené, hrôzu pôsobia ľudia.

Najznámejšie citáty

Bolo mi zle – na smrť zle z tej dlhej agónie, a keď ma napokon rozviazali a dovolili mi sadnúť si, cítil som, že ma opúšťajú zmysly.

Prvá veta poviedky. Rozprávač je pred súdom inkvizície.

Potom bolo vesmírom ticho, nehybnosť a noc.

Chvíľa, keď rozprávač po rozsudku omdlie.

Obete jej tyranie mali na výber smrť v najkrutejších telesných mukách alebo smrť s najohavnejšími hrôzami duše.

Rozprávač o inkvizícii po tom, čo objavil jamu.

To bola nádej – nádej, ktorá víťazí aj na škripci a šepká odsúdeným na smrť aj v žalároch inkvizície.

Pod kyvadlom, keď je oceľ už tesne nad hruďou.

„Smrť,“ povedal som, „akákoľvek smrť, len nie smrť v jame!“

Keď sa rozžeravené steny začnú zvierať.

Francúzske vojsko vstúpilo do Toleda. Inkvizícia bola v rukách svojich nepriateľov.

Posledné dve vety poviedky.

O autorovi

Edgar Allan Poe (1809 – 1849) bol americký básnik, prozaik a literárny kritik, jeden z hlavných predstaviteľov amerického romantizmu. Narodil sa 19. januára 1809 v Bostone v rodine hercov. Ako malé dieťa osirel a vychovával ho obchodník John Allan z Richmondu, po ktorom má stredné meno. Živil sa ako redaktor a kritik v časopisoch a takmer celý život zápasil s chudobou. Preslávila ho báseň Havran (1845) a poviedky, v ktorých spája hrôzu s presnou logikou. Pokladá sa za majstra hororovej poviedky a za zakladateľa detektívky. Jama a kyvadlo vyšla prvý raz v ročenke The Gift na rok 1843. Poe zomrel 7. októbra 1849 v Baltimore za okolností, ktoré sa nepodarilo celkom objasniť. Ak vás zaujal, pozrite si prehľad všetkých Poeových poviedok alebo si prečítajte príbuzné poviedky Maska červenej smrti a Predčasný pohreb.

Čitateľský denník: vzor

  • Názov: Jama a kyvadlo
  • Autor: Edgar Allan Poe
  • Literárny druh a žáner: epika, hororová poviedka
  • Hlavné postavy: rozprávač (nemenovaný väzeň inkvizície), inkvizítori, generál Lasalle
  • Miesto a čas deja: žalár inkvizície v Tolede v Španielsku; presný čas text neuvádza, na konci do mesta vstupuje francúzske vojsko
  • Obsah: Inkvizícia v Tolede odsúdi rozprávača na smrť. Po rozsudku omdlie a preberie sa v úplnej tme. Pri skúmaní žalára spadne na samom okraji hlbokej jamy a iba náhodou sa do nej nezrúti. Po ďalšom spánku leží priviazaný na drevenom ráme a zo stropu k nemu pomaly klesá kyvadlo s oceľovým ostrím. Zachráni sa tak, že popruh natrie zvyškami jedla a potkany ho prehryzú. Vtedy sa železné steny cely rozžeravia, začnú sa zvierať a tlačia ho k jame. V poslednej chvíli ho zachytí generál Lasalle, pretože do Toleda vstúpilo francúzske vojsko.
  • Hlavná myšlienka: Nádej a vôľa žiť človeka neopúšťajú ani v najhoršom položení. Duševné mučenie môže byť horšie ako telesné.
  • Môj názor: (sem napíšte, ktorá z troch skúšok na vás zapôsobila najviac a prečo)

Časté otázky

Koľko strán má Jama a kyvadlo? V našom vydaní 18 strán. Je to jedna súvislá poviedka bez kapitol, dá sa prečítať na jedno posedenie.

Ako sa Jama a kyvadlo končí? Záchranou v poslednej chvíli. Rozžeravené steny zatlačia väzňa až na okraj jamy. Keď do nej v mdlobách padá, steny sa rozbehnú späť a zachytí ho generál Lasalle. Do Toleda vstúpilo francúzske vojsko a inkvizícia padla do rúk svojich nepriateľov.

Kto je rozprávač? Väzeň odsúdený inkvizíciou na smrť. Rozpráva v prvej osobe a s odstupom času, svoje meno ani vek neuvedie.

Prečo rozprávača odsúdili? Text to nehovorí. Dozvieme sa iba, že ho inkvizícia pokladá za kacíra, teda za človeka, ktorý sa odchýlil od cirkevného učenia. Poea nezaujíma vina, ale strach odsúdeného.

Čo symbolizujú jama a kyvadlo? Jama je neznámo a peklo, smrť, ktorej sa väzeň bojí najviac. Kyvadlo je čas, ktorý neúprosne odmeriava zostávajúci život. V cele ho drží namaľovaná postava Času namiesto kosy.

Čo rozprávač uvidel v jame? Nevieme. Keď žiara osvetlí vnútro jamy, rozprávač s výkrikom odskočí a rozplače sa, ale čo videl, nepovie. Poe necháva hrôzu na predstavivosti čitateľa.

Je poviedka podľa skutočnej udalosti? Nie, dej je vymyslený a cela s kyvadlom a pohyblivými stenami je dielom autorovej fantázie. Skutočné je iba pozadie: inkvizícia v Španielsku naozaj pôsobila, generál Lasalle bol skutočný francúzsky generál a francúzske vojsko v roku 1808 do Toleda naozaj vstúpilo. V samotnom texte rok nie je.

Hodí sa Jama a kyvadlo do čitateľského denníka? Áno. Je krátka, má jednu postavu, jedno miesto a jasnú stavbu troch skúšok, takže sa dobre prerozpráva aj rozoberá. Vzor zápisu nájdete vyššie, do názoru napíšte vlastný dojem.