Kapitánova dcéra

„Česť si chráň od mladosti.“

S týmto otcovým požehnaním odchádza sedemnásťročný Pjotr Griňov slúžiť do armády. Namiesto Petrohradu a gardy ho však otec pošle do Belogorskej pevnosti na okraji orenburskej stepi, kde je pár starých vojakov, jedno delo a kapitán Mironov s ráznou manželkou a tichou dcérou Mašou. Cestou v snehovej víchrici ich so starým sluhom Saveľičom zachráni neznámy pocestný, ktorému Pjotr z vďačnosti daruje svoj zajačí kožúšok.

O rok neskôr sa ten pocestný vráti na čele povstania, ktoré otriasa celou ríšou. Volá sa Jemeljan Pugačov a vydáva sa za cára. Pjotr miluje Mašu, nenávidí zradcu Švabrina a stojí pred voľbou medzi prísahou a životom.

Kapitánova dcéra (1836) je posledná veľká próza Alexandra Puškina, napísaná krátko pred jeho smrťou. Puškin pri nej čerpal z vlastného výskumu Pugačovovho povstania.

Krátky historický román o cti, láske a milosti v časoch vzbury.