← Späť na produkt

👁 Ukážka zdarma – prvé 3 strany diela.

Krajina noci

William Hope Hodgson

Sny, ktoré sú len snami

„Toto je Láska: váš duch žije s Milovanou bytosťou v prirodzenej svätosti a vaše telá sú si sladkou a prirodzenou rozkošou, ktorá nikdy nestratí svoje krásne tajomstvo. … Hanba sa ani nezrodí a všetko je zdravé a správne, lebo všetko pramení z bezmedznej veľkosti porozumenia. Muž je pred Ženou Hrdinom aj Dieťaťom a Žena je Mužovi Svätým svetlom ducha, Dokonalou družkou a zároveň radostným vlastníctvom. … A toto je ľudská Láska. …“

„… lebo toto je osobitná sláva Lásky: všetko privádza k sladkosti a veľkosti a je ohňom, ktorý spaľuje každú malosť. Keby teda všetci na tomto svete stretli Milovanú bytosť, bezuzdnosť by bola mŕtva a rástla by radosť a milosrdenstvo, ktoré by tancovali rokmi.“

I
Mirdath Krásna

„A nemôžem sa dotknúť jej tváre
A nemôžem sa dotknúť jej vlasov,
A kľačím pred prázdnymi tieňmi –
Len pred spomienkami na jej pôvab.
A jej hlas spieva vo vetroch
A vo vzlykoch úsvitu
A v noci medzi kvetmi
A z potokov pri východe slnka
A z mora pri západe slnka,
A ja odpovedám márnym volaním …“

K reči nás priviedla Radosť západu slnka. Zašiel som ďaleko od domu, kráčal som osamote a často som sa zastavoval, aby som sa díval, ako sa do výšky vŕši Cimburie večera, a aby som cítil, ako sa na celý svet okolo mňa drahým a čudesným spôsobom znáša súmrak.

Keď som sa zastavil naposledy, celkom som sa stratil v slávnostnej radosti zo Slávy prichádzajúcej noci a azda som sa aj potichu zasmial popod nos, ako som tam stál sám uprostred súmraku, ktorý zahaľoval svet. A vtom mi na moju spokojnosť ktosi odpovedal spomedzi stromov, ktoré lemovali poľnú cestu po mojej pravici. Znelo to, akoby niekto v radostnom porozumení povedal: „Aj ty!“, a ja som sa znova potichu zasmial popod nos, akoby som len napoly veril, že mi na smiech odpovedá skutočný človek, a nie skôr nejaký sladký prelud alebo duch naladený na moje rozpoloženie.

Lenže ona prehovorila a oslovila ma menom. Keď som podišiel ku kraju cesty, aby som ju aspoň trochu videl a zistil, či ju poznám, pochopil som, že je to iste tá dáma, ktorú pre jej krásu v celom tom milom grófstve Kent volali lady Mirdath Krásna. Bola mojou blízkou susedou, lebo panstvo jej poručníka hraničilo s mojím.

Až dovtedy som sa s ňou však nikdy nestretol. Tak často a tak dlho som bol v cudzine a doma som sa tak oddával štúdiám a telesným cvičeniam, že som o nej nevedel viac, než mi z času na čas doniesli chýry. Inak som bol celkom spokojný, lebo, ako som už naznačil, držali ma pri sebe knihy a rovnako aj cvičenia. Vždy som bol atlét a nikdy som nestretol muža, ktorý by bol taký rýchly alebo taký silný ako ja, iba ak v nejakom vymyslenom príbehu alebo v ústach chvastúňa.

Okamžite som si teda zložil klobúk a na jej jemné podpichovanie som odpovedal, ako najlepšie som vedel, a pritom som na ňu v šere uprene a s údivom hľadel. Chýry naozaj nerozprávali o ničom, čo by sa vyrovnalo kráse tohto zvláštneho dievčaťa, ktoré tu teraz žartovalo s takou sladkou mysľou a dovolávalo sa nášho príbuzenstva, veď sme vraj bratranec a sesternica. A bola to pravda, ako mi došlo, keď som sa spamätal a začal premýšľať.

A skutočne si nerobila nijaké okolky. Bez zábran ma oslovila mojím krstným menom a so smiechom mi dovolila, aby som ju volal Mirdath, nijako inak, ani menej, ani viac – vtedy ešte. Potom ma vyzvala, aby som k nej prešiel cez živý plot, a ukázala mi priechod, ktorý bol, ako sa priznala, jej osobitným tajomstvom. Tadiaľ sa z času na čas vytratila so svojou komornou na nejakú dedinskú zábavu, obe preoblečené za dedinčanky. Trúfam si však tvrdiť, že veľa ľudí tým neoklamali.

Prešiel som teda priechodom v živom plote a postavil sa vedľa nej. Keď som k nej predtým zdola vzhliadal, zdala sa mi vysoká, a naozaj aj bola vysoká, ale ja som bol o celú hlavu vyšší. Potom ma pozvala, aby som s ňou šiel do domu, zoznámil sa s jej poručníkom a vyjadril ľútosť, že som ich tak dlho zanedbával a nenavštívil. A oči sa jej pritom iskrili šibalstvom a potešením, že mi takto vyčíta moju nedbalosť.

No vzápätí zvážnela a zdvihla prst, aby som stíchol, akoby čosi začula v lese, ktorý sa tiahol po celej našej pravej strane. A veru aj ja som čosi počul, lebo lístie iste zašušťalo a o chvíľu v tichu jasne a ostro praskol suchý konárik.

A hneď nato na mňa z lesa vybehli traja muži. Ostro som na nich zavolal, aby sa držali ďalej, ak nechcú prísť k úrazu. Ľavou rukou som dievča postrčil za seba a dubovú palicu som mal pripravenú.

Lenže tí traja neodpovedali ani slovom a vrhli sa na mňa. Zazrel som záblesk nožov, a tak som sa s veľkou chuťou a svižne pustil do útoku. Za mnou sa prenikavo a sladko ozvalo volanie striebornej píšťalky. To dievča privolávalo svoje psy a azda to volanie bolo zároveň znamením pre sluhov z jej domu.

Pomoc, ktorá ešte len mala prísť, by však naozaj nebola nič platná, lebo jej bolo treba hneď, v tej chvíli. A ja som sa nijako nezdráhal predviesť pred svojou milou sesternicou svoju silu. Svižne som vykročil, ako som už povedal, a koniec palice som vrazil do tela muža po ľavej strane, takže sa zrútil ako mŕtvy. Druhého som veľmi prudko udrel do hlavy a iste mu ju rozbil, lebo okamžite padol na zem. Tretieho som privítal päsťou a ani on nepotreboval druhú ranu, hneď sa pridal k svojim druhom. Tak sa bitka skončila skôr, než sa poriadne začala, a ja som sa s náležitou hrdosťou potichu smial, keď som videl, ako zmätene tam moja sesternica lady Mirdath stojí a hľadí na mňa v šere stíchnutého večera.

Toto bol len úryvok. Získajte celé dielo a čítajte bez obmedzení.

Získať celé dielo →

Niektoré tituly sú pre registrovaných zadarmo – zaregistrujte sa.