← Späť na produkt

👁 Ukážka zdarma – prvé 3 strany diela.

Mesačná studnica

Abraham Merritt

Predslov

Výkonná rada Medzinárodnej vedeckej asociácie povolila uverejniť nasledujúce rozprávanie doktora Waltera T. Goodwina.

Po prvé:

Aby sa úradne skoncovalo s tým, čomu sa začína hovoriť Throckmartinova záhada, a aby sa umlčali narážky a pohoršujúce podozrenia, ktoré hrozia poškvrniť dobré meno doktora Davida Throckmartina, jeho mladučkej manželky a rovnako mladého spolupracovníka doktora Charlesa Stantona. Hrozia im odvtedy, čo oneskorená správa z Melbourne v Austrálii oznámila, že prvý z nich zmizol z lode plaviacej sa do tohto prístavu, a čo neskoršie správy hlásili zmiznutie jeho manželky a spolupracovníka z tábora ich výpravy na Karolínskych ostrovoch.

Po druhé:

Pretože Výkonná rada dospela k záveru, že zážitky doktora Goodwina z jeho skutočne hrdinského úsilia zachrániť všetkých troch, ako aj ponaučenia a varovania, ktoré z nich vyplývajú, sú pre ľudstvo ako celok príliš dôležité, než aby zostali ukryté vo vedeckých prácach zrozumiteľných iba odborne vzdelaným. Sú príliš dôležité aj na to, aby sa predkladali verejnosti prostredníctvom dennej tlače v skrátenej a útržkovitej podobe, akú si vynucuje obmedzený priestor novín.

Z týchto dôvodov Výkonná rada poverila pána A. Merritta, aby prepísal do podoby ľahko zrozumiteľnej laikovi stenografické záznamy správy, ktorú doktor Goodwin osobne predniesol Rade, a doplnil ich o Goodwinove ďalšie ústne spomienky a poznámky. Tento prepis, ktorý Výkonná rada Asociácie zredigovala a podrobila cenzúre, tvorí obsah tejto knihy.

Doktor Walter T. Goodwin, PhD., F.R.G.S. atď., sám člen Rady, je bez akejkoľvek pochybnosti najprednejším americkým botanikom, pozorovateľom medzinárodného mena a autorom niekoľkých epochálnych pojednaní z vednej oblasti, ktorej sa zasvätil. Jeho príbeh, nech je akokoľvek úžasný v najlepšom zmysle toho slova, sa plne opiera o dôkazy, ktoré sám predložil. Prijala ich organizácia, ktorej mám tú česť predsedať. Látku vypustenú z tohto populárneho podania (pre nesmierne hrozivé možnosti, ktoré v sebe skrýva a ktoré by neobmedzené šírenie mohlo rozvinúť) spracujú čisto vedecké brožúry s prísne obmedzeným okruhom čitateľov.

MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ ASOCIÁCIA
Za ňu J. B. K., predseda

KAPITOLA I
Čosi na mesačnej ceste

Dva mesiace som strávil na ostrovoch D’Entrecasteaux, kde som zbieral údaje do záverečných kapitol svojej knihy o flóre sopečných ostrovov južného Tichomoria. Deň predtým som dorazil do Port Moresby a dohliadol som, aby moje vzorky bezpečne uložili na palubu lode Southern Queen. Sedel som na hornej palube a mysľou plnou stesku som sa vracal k nekonečným diaľkam, ktoré ma delili od Melbourne, a k ešte nekonečnejším, čo ležali medzi Melbourne a New Yorkom.

Bolo to jedno z tých žltých rán, keď sa Papua ukazuje vo svojej najzachmúrenejšej, najzlovestnejšej nálade. Nebo bolo tlejúcim okrom. Nad ostrovom sa vznášal duch zatrpknutý, cudzí, neúprosný, plný hrozby skrytých zlovoľných síl, ktoré čakali, kým ich niečo rozpúta. Akoby vyžaroval zo samého nespútaného, zlovestného srdca Papuy, ktorá je zlovestná, aj keď sa usmieva. A občas s vetrom zavial dych panenských džunglí, ťažký od neznámych vôní, tajomných a hrozivých.

Práve v také rána vám Papua šepká o svojej pradávnej starobylosti a o svojej moci. A ako musí každý biely muž, aj ja som bojoval proti jej kúzlu. Kým som tak zápasil, zbadal som vysokú postavu, ako rázne kráča po móle. Za ňou šiel nosič z Kapa-Kapy a hojdal v ruke nový kufrík. Na tom vysokom mužovi bolo čosi povedomé. Keď došiel k lodnému mostíku, zdvihol oči a pozrel sa mi priamo do tváre. Chvíľu na mňa hľadel, potom mi zakýval.

A vtedy som ho spoznal. Bol to doktor David Throckmartin, pre mňa odjakživa Throck, jeden z mojich najstarších priateľov a zároveň duch najčistejšej vody, ktorého sila a úspechy boli pre mňa ustavičnou inšpiráciou, tak ako, to viem, aj pre mnohých iných.

Keď som ho spoznal, zasiahol ma zároveň prekvapivý otras, a to rozhodne – nepríjemný. Bol to Throckmartin, no bolo na ňom čosi znepokojivo odlišné od muža, ktorého som tak dlho a tak dobre poznal. S ním aj s jeho malou výpravou som sa rozlúčil necelý mesiac predtým, než som sám vyplával do týchto morí. Len niekoľko týždňov predtým sa oženil s Edith, dcérou profesora Williama Fraziera. Bola od neho mladšia aspoň o desať rokov, no zdieľala jeho ideály a bola doňho zaľúbená, ak to vôbec bolo možné, rovnako ako Throckmartin do nej. Vďaka otcovej príprave znamenitá asistentka, vďaka vlastnému milému, zdravému srdcu milenka (použijem to slovo v jeho starom zmysle). Spolu s jeho rovnako mladým spolupracovníkom doktorom Charlesom Stantonom a so Švédkou Thorou Halversenovou, ktorá bola pestúnkou Edith Throckmartinovej od útleho detstva, sa vydali na Nan-Matal, tú pozoruhodnú skupinu ostrovných ruín rozložených pozdĺž východného pobrežia Ponape v Karolínach.

Vedel som, že má v úmysle stráviť medzi týmito ruinami aspoň rok, a to nielen na Ponape, ale aj na Lele. Na týchto dvoch ostrovoch sa sústreďuje obrovská hádanka ľudstva, podivný kvet civilizácie, ktorý sa rozvinul celé veky predtým, než boli zasiate semená Egypta. O jej umení vieme pramálo a o jej vede vôbec nič. Vzal so sebou nezvyčajne úplné vybavenie na zamýšľanú prácu, ktorá sa mala stať, ako dúfal, jeho pomníkom.

Čo teda priviedlo Throckmartina do Port Moresby a aká to bola zmena, ktorú som na ňom vycítil?

Ponáhľal som sa na dolnú palubu a našiel som ho pri lodnom pokladníkovi. Keď som prehovoril, otočil sa a dychtivo mi podal ruku – a vtedy som uvidel, v čom je ten rozdiel, ktorý ma tak pohol. Z môjho mlčania a z toho, ako som mimovoľne cúvol, samozrejme pochopil, aký šok mi spôsobil, keď som si ho prezrel zblízka. Oči sa mu zaliali slzami. Prudko sa odvrátil od pokladníka, zaváhal a potom sa náhlivo pobral do svojej kajuty.

Toto bol len úryvok. Získajte celé dielo a čítajte bez obmedzení.

Získať celé dielo →

Niektoré tituly sú pre registrovaných zadarmo – zaregistrujte sa.