← Späť na produkt

👁 Ukážka zdarma – prvé 1 strana diela.

Von Kempelen a jeho objav

Edgar Allan Poe

VON KEMPELEN A JEHO OBJAV

Po veľmi podrobnej a dôkladnej Aragovej rozprave, o zhrnutí v časopise „Silliman’s Journal“ ani nehovoriac, a po obšírnom výklade, ktorý práve uverejnil poručík Maury, nech sa, pravdaže, nepredpokladá, že ak tu ponúkam niekoľko chvatných poznámok o Von Kempelenovom objave, mám v úmysle pozerať sa na vec z vedeckého hľadiska. Mojím zámerom je jednoducho po prvé povedať pár slov o samom Von Kempelenovi (ktorého som mal pred niekoľkými rokmi česť letmo osobne poznať), keďže všetko, čo sa ho týka, musí v tejto chvíli nevyhnutne vzbudzovať záujem, a po druhé pozrieť sa všeobecne a špekulatívne na výsledky objavu.

Azda však nebude od veci predoslať zbežným postrehom, ktoré mienim predložiť, veľmi rozhodné popretie toho, čo sa zdá byť všeobecným dojmom (načerpaným, ako v prípadoch tohto druhu býva zvykom, z novín), t. j. že tento objav, akokoľvek je nesporne ohromujúci, nik nepredvídal.

Kto nahliadne do „Denníka sira Humphryho Davyho“ (Cottle a Munroe, Londýn, 150 s.), zistí na s. 53 a 82, že tento slávny chemik dotyčnú myšlienku nielen poňal, ale dosiahol experimentálne aj nemalý pokrok práve v tej istej analýze, ktorú teraz tak víťazoslávne doviedol do konca Von Kempelen. Ten, hoci to ani len nenaznačuje, bezpochyby (hovorím to bez zaváhania a v prípade potreby to viem dokázať) vďačí „Denníku“ prinajmenšom za prvý podnet k svojmu vlastnému podujatiu.

Odsek z novín „Courier and Enquirer“, ktorý teraz koluje v tlači a trúfa si pripísať vynález akémusi pánu Kissamovi z Brunswicku v štáte Maine, sa mi, priznám sa, z viacerých príčin vidí trochu apokryfný, hoci na uvedenom tvrdení nie je nič nemožné ani veľmi nepravdepodobné. Do podrobností sa púšťať nemusím. Moja mienka o tom odseku sa zakladá predovšetkým na spôsobe jeho podania. Nevyzerá pravdivo. Ľudia, ktorí rozprávajú skutočné udalosti, si zriedka tak potrpia na deň, dátum a presné miesto, ako si, zdá sa, potrpí pán Kissam. Okrem toho, ak pán Kissam naozaj prišiel na to, na čo podľa vlastných slov prišiel, a to v označenom čase, takmer pred ôsmimi rokmi, ako to, že ihneď nepodnikol kroky, aby zožal tie nesmierne výhody, o ktorých aj ten najprostejší truľo musel vedieť, že by mu z objavu plynuli – jemu osobne, ak už nie celému svetu? Vidí sa mi celkom neuveriteľné, že by človek s obyčajným rozumom mohol objaviť to, čo pán Kissam podľa vlastných slov objavil, a predsa si potom počínať tak detinsky – tak zadubene, ako pán Kissam priznáva, že si počínal. Mimochodom, kto je to pán Kissam? A nie je celý ten odsek v „Courier and Enquirer“ výmysel, zosnovaný, aby „narobil rozruch“? Treba priznať, že to nápadne pripomína mesačnú mystifikáciu. Podľa mojej skromnej mienky sa naň veľmi spoliehať nedá. A keby som zo skúsenosti dobre nevedel, ako ľahučko sa učenci dajú mystifikovať v otázkach mimo ich zvyčajného okruhu bádania, bol by som hlboko užasnutý, že taký významný chemik ako profesor Draper rozoberá nároky pána Kissama (či pána Quizzema?) na objav takým vážnym tónom.

Toto bol len úryvok. Získajte celé dielo a čítajte bez obmedzení.

Získať celé dielo →

Niektoré tituly sú pre registrovaných zadarmo – zaregistrujte sa.