Fakty v prípade pána Valdemara
Edgar Allan Poe
FAKTY V PRÍPADE PÁNA VALDEMARA
Pravdaže sa nebudem tváriť, že pokladám za čudo, ak mimoriadny prípad pána Valdemara vyvolal rozruch. Bol by to zázrak, keby ho nevyvolal – najmä za daných okolností. Všetky zúčastnené strany si želali utajiť vec pred verejnosťou, aspoň nateraz, kým sa nám nenaskytne ďalšia príležitosť na skúmanie – a práve pre naše úsilie o utajenie prenikla do spoločnosti skomolená a prehnaná správa, ktorá sa stala zdrojom mnohých nepríjemných prekrútení a, celkom prirodzene, aj značnej nedôvery.
Je teda nevyhnutné, aby som uviedol fakty – nakoľko im sám rozumiem. V stručnosti sú takéto:
Moju pozornosť už tri roky opätovne priťahoval mesmerizmus a asi pred deviatimi mesiacmi mi celkom znenazdania zišlo na um, že v rade dosiaľ vykonaných pokusov zíva veľmi pozoruhodná a nanajvýš nepochopiteľná medzera: nikto ešte nebol mesmerizovaný in articulo mortis. Ostávalo zistiť po prvé to, či v takomto stave jestvuje u pacienta vôbec nejaká vnímavosť na magnetický vplyv. Po druhé, či ju tento stav, ak jestvuje, oslabuje, alebo zosilňuje. A po tretie, do akej miery a na aký dlhý čas možno týmto postupom zadržať nápor smrti. Bolo treba overiť aj iné body, no tieto vzbudzovali moju zvedavosť najväčšmi – najmä posledný, pre nesmierne závažnú povahu jeho dôsledkov.
Keď som sa obzeral po niekom, na kom by som mohol tieto podrobnosti preskúmať, prišiel mi na um môj priateľ, pán Ernest Valdemar, známy zostavovateľ diela Bibliotheca Forensica a autor (pod svojím nom de plume Issachar Marx) poľských prekladov Wallensteina a Gargantuu. Pán Valdemar, ktorý od roku 1839 býval prevažne v Harleme v štáte New York, je (či bol) nápadný najmä krajnou vychudnutosťou postavy (dolné končatiny mal veľmi podobné končatinám Johna Randolpha) a tiež belosťou bokombrád, ktorá sa prudko bila s čiernymi vlasmi, takže ich takmer každý pokladal za parochňu. Bol výrazne nervóznej povahy a to z neho robilo dobrý objekt na mesmerické pokusy. Dva či tri razy sa mi ho podarilo bez väčších ťažkostí uspať, no v ostatných výsledkoch, ktoré jeho zvláštna konštitúcia prirodzene sľubovala, som sa sklamal. Jeho vôľa sa nikdy rozhodne a naplno nepoddala mojej kontrole a v otázke jasnovidnosti som s ním nedosiahol nič spoľahlivé. Tieto neúspechy som vždy pripisoval jeho rozvrátenému zdraviu. Niekoľko mesiacov predtým, než som sa s ním zoznámil, uňho lekári konštatovali rozvinuté suchoty. Vskutku mával vo zvyku hovoriť o svojom blížiacom sa skone pokojne, ako o veci, ktorej sa nemožno vyhnúť a ktorú netreba ľutovať.
Keď mi spomínané myšlienky prvý raz zišli na um, bolo, pravdaže, celkom prirodzené, že som pomyslel na pána Valdemara. Priveľmi dobre som poznal jeho vyrovnanú filozofiu, aby som sa obával nejakých škrupúľ z jeho strany, a on nemal v Amerike príbuzných, ktorí by sa do veci pravdepodobne miešali. Otvorene som sa s ním o veci pozhováral a on na moje prekvapenie prejavil živý záujem. Hovorím na moje prekvapenie, lebo hoci mi svoju osobu vždy ochotne prepožičiaval na pokusy, nikdy predtým mi nedal najavo, že by s mojím počínaním sympatizoval. Jeho choroba bola takej povahy, že dovoľovala presne vypočítať, kedy sa skončí smrťou. Napokon sme sa dohodli, že po mňa pošle asi dvadsaťštyri hodín pred chvíľou, ktorú jeho lekári označia za čas jeho skonu.
Je to o niečo viac než sedem mesiacov, čo som od samého pána Valdemara dostal tento lístok:
Milý P——,
pokojne už príďte. D—— a F—— sa zhodujú, že do zajtrajšej polnoci nevydržím, a myslím, že čas odhadli takmer navlas.
VALDEMAR
Lístok som dostal ani nie pol hodiny po napísaní a o ďalšiu štvrťhodinu som už stál v izbe umierajúceho. Nevidel som ho desať dní a zdesila ma strašná premena, akú v ňom ten krátky čas spôsobil. Tvár mala olovený odtieň, oči boli celkom bez lesku a vychudnutosť bola taká krajná, že lícne kosti prerazili kožu. Nadmerne vykašliaval. Pulz bol sotva hmatateľný. Napriek tomu si pozoruhodným spôsobom zachovával duševné sily i istú mieru telesnej vlády. Hovoril zreteľne, bez pomoci užíval utišujúce lieky, a keď som vstúpil do izby, práve si ceruzkou zapisoval poznámky do zápisníka. V posteli ho podopierali vankúše. Pri ňom bdeli doktor D—— a doktor F——.