Medené buky

Arthur Conan Doyle

Medené buky

„Pre človeka, ktorý miluje umenie pre umenie samo,“ poznamenal Sherlock Holmes a odhodil inzertnú prílohu Daily Telegraphu, „možno často práve z jeho najmenej dôležitých a najskromnejších prejavov čerpať najväčšie potešenie. Je mi milé pozorovať, Watson, že ste túto pravdu pochopili natoľko, že v týchto malých záznamoch o našich prípadoch, ktoré ste boli taký láskavý zostaviť a, musím povedať, občas aj prikrášliť, ste dali do popredia nie tak tie mnohé causes célèbres a senzačné procesy, v ktorých som vystupoval, ako skôr tie príhody, ktoré mohli byť samy osebe triviálne, ale dali priestor tým schopnostiam dedukcie a logickej syntézy, z ktorých som urobil svoju osobitnú doménu.“

„A predsa,“ povedal som s úsmevom, „sa nemôžem celkom zbaviť obvinenia zo senzáciechtivosti, ktoré sa proti mojim záznamom vznáša.“

„Pomýlili ste sa azda,“ poznamenal, keď kliešťami zdvihol žeravý uhlík a zapálil si ním dlhú fajku z čerešňového dreva, ktorá zvyčajne nahrádzala jeho hlinenú, keď bol v hádavej a nie v rozjímavej nálade, „pomýlili ste sa azda v tom, že ste sa pokúšali dať každému svojmu rozprávaniu farbu a život, namiesto toho, aby ste sa obmedzili na úlohu zaznamenať to prísne uvažovanie od príčiny k následku, ktoré je na celej veci naozaj jedinou pozoruhodnou črtou.“

„Zdá sa mi, že som vám v tej veci urobil plne zadosť,“ poznamenal som s istým chladom, lebo ma odpudzoval egoizmus, ktorý som už neraz spozoroval ako silný činiteľ v zvláštnej povahe môjho priateľa.

„Nie, nie je to sebectvo ani domýšľavosť,“ povedal a ako mal vo zvyku, odpovedal skôr na moje myšlienky než na moje slová. „Ak si pre svoje umenie nárokujem plnú spravodlivosť, je to preto, že je to neosobná vec, vec presahujúca mňa samého. Zločin je bežný. Logika je vzácna. Preto by ste sa mali zaoberať skôr logikou než zločinom. Z toho, čo malo byť cyklom prednášok, ste urobili sériu poviedok.“

Bolo chladné ráno skorej jari a sedeli sme po raňajkách po oboch stranách veselého ohňa v starej izbe na Baker Street. Medzi radmi domov hnedosivej farby sa valila hustá hmla a protiľahlé okná sa cez ťažké žlté chuchvalce črtali ako tmavé, beztvaré šmuhy. Mali sme zapálený plyn a svietil na biely obrus a na lesk porcelánu a kovu, lebo stôl ešte nebol odprataný. Sherlock Holmes celé ráno mlčal a neustále sa hrúžil do inzertných stĺpcov jedných novín za druhými, až napokon, keď sa zjavne vzdal hľadania, vynoril sa nie práve v najlepšej nálade, aby mi prednášal o mojich literárnych nedostatkoch.

„Zároveň,“ poznamenal po prestávke, počas ktorej sedel, poťahoval z dlhej fajky a hľadel do ohňa, „vás sotva možno obviniť zo senzáciechtivosti, lebo z tých prípadov, o ktoré ste sa tak láskavo zaujímali, značná časť sa vôbec nezaoberá zločinom v právnom zmysle. Tá malá vec, v ktorej som sa snažil pomôcť českému kráľovi, pozoruhodný zážitok slečny Mary Sutherlandovej, problém spojený s mužom so skrivenou perou a príhoda urodzeného mládenca, to všetko boli záležitosti mimo dosahu zákona. Ale obávam sa, že vyhýbaním sa senzačnému ste sa azda priblížili k triviálnemu.“

„Koniec možno bol taký,“ odvetil som, „ale metódy, tvrdím, boli nové a zaujímavé.“

„Ale choďte, drahý priateľ, čo záleží verejnosti, tej veľkej nepozornej verejnosti, ktorá by sotva rozoznala tkáča podľa zuba alebo sadzača podľa ľavého palca, na jemnejších odtieňoch analýzy a dedukcie! Ale naozaj, ak ste triviálny, nemôžem vám to vyčítať, lebo časy veľkých prípadov sú preč. Človek, alebo aspoň človek zločinec, stratil všetku podnikavosť a originalitu. Čo sa týka mojej vlastnej malej praxe, zdá sa, že sa mení na agentúru pre hľadanie stratených ceruziek a poskytovanie rád mladým dámam z penzionátov. Myslím však, že som sa napokon dotkol dna. Tento lístok, ktorý som dostal dnes ráno, označuje môj nulový bod, nazdávam sa. Prečítajte si ho!“ Hodil mi pokrčený list.