Urodzený mládenec

Arthur Conan Doyle

Urodzený mládenec

Sobáš lorda St. Simona a jeho zvláštne vyústenie už dávno prestali byť predmetom záujmu v tých vznešených kruhoch, v ktorých sa nešťastný ženích pohybuje. Zatienili ho nové škandály a ich pikantnejšie podrobnosti odviedli klebetníkov od tejto štyri roky starej drámy. Keďže však mám dôvod veriť, že úplné fakty sa nikdy nedostali k širokej verejnosti, a keďže môj priateľ Sherlock Holmes mal na objasnení tej veci značný podiel, cítim, že nijaké zápisky o ňom by neboli úplné bez malého náčrtu tejto pozoruhodnej epizódy.

Bolo to niekoľko týždňov pred mojou vlastnou svadbou, v dňoch, keď som ešte býval s Holmesom na Baker Street. Vrátil sa z popoludňajšej prechádzky a na stole ho čakal list. Celý deň som ostal doma, lebo počasie sa náhle zmenilo na dážď s prudkými jesennými vetrami a guľka z jezailu, ktorú som si priniesol v jednom z údov ako pamiatku na afganské ťaženie, vytrvalo tupo pulzovala. S telom v jednom kresle a s nohami na druhom som sa obklopil mrakom novín, až som ich napokon, presýtený správami dňa, všetky odhodil. Ležal som bez záujmu, hľadel som na obrovský erb a monogram na obálke na stole a lenivo uvažoval, kto by mohol byť urodzeným dopisovateľom môjho priateľa.

„Tu je veľmi vznešený list,“ poznamenal som, keď vošiel. „Vaše ranné listy, ak si dobre pamätám, boli od predavača rýb a od colného dozorcu.“

„Áno, moja korešpondencia má určite čaro rozmanitosti,“ odvetil s úsmevom, „a tie skromnejšie bývajú zvyčajne zaujímavejšie. Toto vyzerá ako jedno z tých nevítaných spoločenských pozvaní, ktoré človeka nútia buď sa nudiť, alebo klamať.“

Rozlomil pečať a prebehol obsah očami.

„Och, pozrime sa, možno to bude napokon niečo zaujímavé.“

„Teda nie spoločenské?“

„Nie, vyslovene pracovné.“

„A od urodzeného klienta?“

„Jedného z najvyššie postavených v Anglicku.“

„Drahý priateľ, blahoželám vám.“

„Ubezpečujem vás, Watson, bez pretvárky, že postavenie môjho klienta pre mňa znamená menej než zaujímavosť jeho prípadu. Je však celkom možné, že ani tá v tomto novom vyšetrovaní nebude chýbať. V poslednom čase ste usilovne čítali noviny, však?“

„Vyzerá to tak,“ povedal som skľúčene a ukázal som na obrovskú kopu v kúte. „Nemal som nič iné na práci.“

„To je šťastie, lebo ma azda budete môcť uviesť do obrazu. Ja nečítam nič okrem kriminálnych správ a osobných inzerátov. Tie druhé sú vždy poučné. Ale ak ste nedávne udalosti sledovali tak pozorne, museli ste čítať o lordovi St. Simonovi a jeho svadbe?“

„Och, áno, s najhlbším záujmom.“

„To je dobre. List, ktorý držím v ruke, je od lorda St. Simona. Prečítam vám ho a vy mi na oplátku musíte prehrabať tie noviny a dať mi všetko, čo sa týka tej veci. Píše toto:

„‚DRAHÝ PÁN SHERLOCK HOLMES, lord Backwater mi hovorí, že sa môžem bezvýhradne spoľahnúť na Váš úsudok a diskrétnosť. Rozhodol som sa preto navštíviť Vás a poradiť sa s Vami o veľmi bolestnej udalosti, ktorá sa stala v súvislosti s mojou svadbou. Pán Lestrade zo Scotland Yardu vo veci už koná, ale ubezpečuje ma, že nemá nijaké námietky proti Vašej spolupráci, a dokonca si myslí, že by mohla byť nápomocná. Prídem o štvrtej popoludní, a keby ste mali v tom čase inú schôdzku, dúfam, že ju odložíte, lebo táto vec je nanajvýš dôležitá. S úctou

„‚ROBERT ST. SIMON.‘

„Je datovaný v Grosvenor Mansions, písaný brkom a urodzený lord mal to nešťastie, že si na vonkajšiu stranu pravého malíčka urobil škvrnu od atramentu,“ poznamenal Holmes a poskladal list.

„Píše o štvrtej. Teraz je tri. O hodinu tu bude.“

„Potom mám práve dosť času, aby som si s vašou pomocou urobil vo veci jasno. Prehrabte tie noviny a zoraďte výstrižky podľa času, kým sa ja pozriem, kto je náš klient.“ Vybral zväzok v červenej väzbe z radu príručiek pri kozubovej rímse. „Tu ho máme,“ povedal, sadol si a rozložil knihu na kolene. „‚Lord Robert Walsingham de Vere St. Simon, druhý syn vojvodu z Balmoralu.‘ Hm! ‚Erb: v modrom poli tri ježky v hlave štítu nad čiernym brvnom. Narodený 1846.‘ Má štyridsaťjeden rokov, čo je na ženbu zrelý vek. V minulej vláde bol štátnym podtajomníkom pre kolónie. Vojvoda, jeho otec, bol kedysi ministrom zahraničných vecí. Dedia krv Plantagenetovcov priamou líniou a Tudorovcov po praslici. Ha! Nuž, na tom všetkom nie je nič veľmi poučné. Myslím, že sa musím obrátiť na vás, Watson, po niečo solídnejšie.“