Edith Labutia šija
Maurice Leblanc
Edith Labutia šija
„Arsène Lupin, čo si naozaj myslíte o inšpektorovi Ganimardovi?“
„Mám o ňom veľmi vysokú mienku, drahý priateľ.“
„Veľmi vysokú? Prečo si potom nenecháte ujsť jedinú príležitosť, aby ste ho zosmiešnili?“
„Je to zlozvyk a mrzí ma to. Ale čo vám mám povedať? Tak už to na svete chodí. Máte tu poriadneho detektíva, máte tu celý húf poriadnych chlapov, ktorí stoja na strane zákona a poriadku, ktorí nás chránia pred apačmi¹, ktorí nasadzujú život za počestných ľudí, ako ste vy a ja, a my im za to nemáme čo dať, iba posmech a úštipky. Je to nehorázne!“
„Bravo, Lupin! Hovoríte ako poriadny daňový poplatník!“
„A čo iné som? Možno mám svojrázne názory na cudzí majetok, ale ubezpečujem vás, že keď ide o môj vlastný, je to celkom iná vec. Namojdušu, na to, čo patrí mne, sa siahať nesmie! Vtedy idem po krvi! Aha! Je to moje vrecko, moje peniaze, moje hodinky… ruky preč! Mám dušu konzervatívca, drahý priateľ, pudy obchodníka na odpočinku a náležitý rešpekt ku všetkým tradíciám a autoritám. A práve preto vo mne Ganimard vzbudzuje nemalú vďačnosť a úctu.“
„Ale nie veľký obdiv?“
„Aj obdiv, a to veľký. Okrem neohrozenej odvahy, ktorá je prirodzenou výbavou všetkých tých pánov z kriminálnej polície, má Ganimard naozaj rýdze vlastnosti: rozhodnosť, bystrosť a úsudok. Videl som ho pri práci. Keď sa to tak vezme, je to niekto. Poznáte aféru Edith Labutia šija, ako sa tomu hovorilo?“
„Viem toľko, čo všetci.“
„To znamená, že o nej neviete vôbec nič. Nuž, tá vec bola, trúfam si povedať, tá, ktorú som premyslel najdôvtipnejšie, s najväčšou starostlivosťou a najväčšou obozretnosťou, tá, ktorú som zahalil do najhustejšej tmy a tajomstva, tá, na ktorej uskutočnenie bolo treba najviac vojvodcovského umenia. Bola to hotová šachová partia, hraná podľa prísnych vedeckých a matematických pravidiel. A predsa Ganimard napokon ten uzol rozmotal. Vďaka nemu dnes na Quai des Orfèvres² poznajú pravdu. A je to pravda celkom nevšedná, ubezpečujem vás.“
„Smiem dúfať, že ju budem počuť?“
„Pravdaže… niekedy… keď budem mať čas… Ale dnes večer tancuje v Opere Brunelliová, a keby ma nevidela v mojom kresle v parteri…!“
S Lupinom sa nestretávam často. Zdôveruje sa neochotne, a len keď sa mu to hodí. Len postupne som sa, po kúskoch a z útržkov zdôverení, dostal k jednotlivým udalostiam a poskladal si príbeh so všetkými podrobnosťami.
Hlavné črty sú dobre známe a ja len pripomeniem fakty.
Pred tromi rokmi, keď vlak z Brestu prišiel do Rennes, našli dvere jedného z batožinových vozňov vylomené. Vozeň si dal zarezervovať plukovník Sparmiento, bohatý Brazílčan, ktorý cestoval s manželkou tým istým vlakom. Bol v ňom uložený celý súbor tapisérií. Debnu, v ktorej bola zabalená jedna z nich, vypáčili a tapiséria zmizla.
Plukovník Sparmiento začal súdne konanie proti železničnej spoločnosti a žiadal vysoké odškodné, nielen za ukradnutú tapisériu, ale aj za stratu hodnoty, ktorú následkom krádeže utrpela celá zbierka.
Polícia začala vyšetrovať. Spoločnosť vypísala vysokú odmenu. O dva týždne neskôr úrady otvorili list, ktorý sa na pošte rozlepil, a z neho vyšlo najavo, že krádež sa vykonala pod vedením Arsèna Lupina a že na druhý deň má do Spojených štátov odísť balík. V ten istý večer tapisériu objavili v kufri uloženom v úschovni batožín na stanici Saint-Lazare.
Plán teda stroskotal. Lupina to sklamalo natoľko, že si zlú náladu vylial v odkaze plukovníkovi Sparmientovi, ktorý sa končil týmito slovami, dosť jasnými pre každého:
„Bolo odo mňa veľmi ohľaduplné, že som vzal iba jednu. Nabudúce vezmem všetkých dvanásť. Verbum sap.³
„A. L.“
Plukovník Sparmiento býval už niekoľko mesiacov v dome stojacom na konci malej záhrady na rohu Rue de la Faisanderie a Rue Dufresnoy. Bol to dosť zavalitý, plecnatý muž s čiernymi vlasmi a snedou pleťou, vždy dobre a nenápadne oblečený. Bol ženatý s neobyčajne peknou, no krehkou Angličankou, ktorú záležitosť s tapisériami veľmi rozrušila. Od začiatku naliehala na manžela, aby ich predal za hocijakú cenu. Plukovník mal však priveľmi ráznu a húževnatú povahu, než aby ustúpil tomu, čo mal plné právo nazvať ženskými rozmarmi. Nepredal nič, ale zdvojnásobil ostražitosť a prijal všetky opatrenia, ktoré mohli pokus o vlámanie znemožniť.