📦 Čo získaš
Dvanásť tapisérií v dome prerobenom na pevnosť. A list: nabudúce vezmem všetkých dvanásť.
Plukovník Sparmiento dal zamurovať okná do ulice, zamrežovať galériu a najal troch bývalých policajtov, ktorí v dome každú noc spia. Na vernisáži ukazuje hosťom skryté poplašné zvončeky a najvzácnejší kus súboru: Edith Labutia šija hľadá po bitke pri Hastingse telo kráľa Harolda. Jeden z kritikov nahlas povie, že sa tá tkaná žena podobá na plukovníkovu manželku. Tá sa tiež volá Edith.
Lupin túto vec premyslel ako šachovú partiu a sám ju pokladá za najdôvtipnejšiu, akú kedy pripravil. Rozmotal ju Ganimard.
Edith Labutia šija uzatvára zbierku Les Confidences d’Arsène Lupin (1913); v časopise Je sais tout vyšla 15. februára 1913 ako Édith au cou de cygne. Tapisérie v nej sú Leblancov výmysel, postavený vedľa skutočnej tapisérie z Bayeux, ktorú podanie pripisuje kráľovnej Matilde.
Rozpráva ju sám Lupin. Začína tým, že Ganimarda pochváli.