Trampoty pána Thompsona
Jules Verne
Agentúra Thompson a spol.
Jules Verne
Prvá časť
I — V lejaku
Rozkročený, s pohľadom strateným kdesi na hmlistom obzore snov, stál Robert Morgand už dobrých päť minút nehybne pred dlhým čiernym múrom, ktorý vrúbil jednu z najsmutnejších londýnskych ulíc a bol celý posiaty plagátmi. Lialo ako z krhly. Prúd jarku, čo pomaly vystúpil do útoku na chodník, zákerne podmýval základňu snílka, ktorého vrcholec nebol v tej istej chvíli ohrozený o nič menej.
Ruka, opustená duchom, ktorý sa vybral na akúsi ďalekú cestu, totiž pomaly nechala skĺznuť ochranný dáždnik. Nebeská voda voľne stekala z klobúka na kabát premenený na špongiu, až sa napokon zmiešala s prúdom rozbúreného jarku.
Robert Morgand túto zlomyseľnosť vecí nevnímal. Necítil ľadovú sprchu, čo mu skrápala plecia. Darmo hľadel na svoje topánky s náruživou pozornosťou: tak veľmi bol zaujatý, že ani nevidel, ako sa menia na dva útesy, do ktorých sa nespokojný jarok zúrivo púšťal vlhkými zaušnicami.
Všetku jeho pozornosť pohlcovala tajomná práca, ktorej sa oddávala jeho ľavá ruka. Ukrytá vo vrecku nohavíc prehŕňala, poťažkávala, púšťala a znovu chytala zopár drobných mincí v úhrnnej hodnote 33 frankov 45 centimov, ako sa už predtým neraz presvedčil.
Roberta Morganda, Francúza, vyplavilo do Londýna pred šiestimi mesiacmi po náhlom a krutom prevrate v jeho živote. Práve v to ráno stratil miesto vychovávateľa, ktoré ho živilo. Len čo si rýchlo, žiaľ, až prirýchlo, overil stav svojej pokladnice, vyšiel na ulicu, kráčal rovno za nosom a hľadal nejakú myšlienku, až kým sa mimovoľne nezastavil na mieste, kde sme ho našli.
A problém znel takto: čo si počať sám, bez priateľov, v tomto veľkom meste Londýne, s celým majetkom 33 frankov 45 centimov?
Ťažký problém. Taký ťažký, že ho počtár dosiaľ nedokázal rozriešiť, ba začínal už zúfať, či sa mu to vôbec niekedy podarí.
A predsa, súdiac podľa vonkajšieho výzoru, Robert Morgand nevyzeral na človeka, ktorý sa dá ľahko znechutiť.
Mal svetlú pleť a čisté, jasné čelo, ktoré korunovala mladá gaštanová kštica ostrihaná po vojensky. Dlhé fúzy na galský spôsob oddeľovali priateľské ústa od nosa vymodelovaného do energickej krivky. Bol v každom smere očarujúci. Ba čo viac: bol dobrý a priamy. Cítiť to bolo hneď z jeho tmavomodrých očí, ktorých pohľad, hoci veľmi mierny, poznal iba jedinú cestu: tú najkratšiu.
Ostatok nepopieral, čo sľubovala tvár. Elegantné široké plecia, mohutná hruď, svalnaté údy, súladné pohyby, jemné a pestované ruky i nohy, všetko v ňom prezrádzalo aristokratického atléta, ktorého telo, vycvičené v športoch, dýcha pružnosťou a silou.
Pri pohľade naňho si človek pomyslel: „To je pekný chlap, statný chlap, dobrý chlap."
Že Robert nepatrí k tým, ktorých nezmyselné nárazy vecí vyhodia zo sedla, to už dokázal a ešte dokáže, vždy schopný brániť sa, vždy hodný víťazstva. Lenže stretnutia s osudom bývajú surové a aj najlepší jazdec má právo na chvíľu stratiť strmene. Robert teda, ak smieme zotrvať pri tomto obraze prevzatom z jazdeckého umenia, stratil strmene a usiloval sa ich znovu nájsť, neistý, čo si počať.
Keď si túto otázku po stý raz márne kládol, zdvihol oči k nebu, azda v nádeji, že tam nájde odpoveď. Až vtedy zbadal dážď a zistil, že ho pohlcujúce myšlienky prikovali doprostred mláky, pred dlhý čierny múr posiaty pestrofarebnými plagátmi.
Jeden z tých plagátov, „dvojitý kolombier" v decentných farbách, akoby priamo pred ním zvlášť priťahoval jeho pohľad. Mimovoľne, veď z ríše snov sa človek nevracia rýchlo, začal Robert plagát prebiehať očami, a keď ho dočítal, pustil sa doň druhý raz a potom tretí, no o jeho obsahu nebol o nič múdrejší. Pri treťom čítaní sa však strhol. Riadok vytlačený drobnými písmenami na spodku hárka mu zrazu „udrel do očí". So živým záujmom si ho prečítal po štvrtý raz.
Plagát hlásal toto:
AGENTÚRA
BAKER AND C° LIMITED
69, Newghate Street, 69
LONDON
______
VEĽKÁ EXKURZIA
na
TRI SÚOSTROVIA
AZORY – MADEIRA – KANÁRSKE OSTROVY
Nádherným parníkom „Traveller"
o 2 500 tonách a 3 000 koňoch.
Kapitán: MATHEWS
Odchod z Londýna: 10. mája o 7. hodine večer.
Návrat do Londýna: 14. júna napoludnie.
Páni cestujúci neuhradia nijaké výdavky
nad dohodnutú cenu.
Nosiči a povozy na výlety.
Pobyt na pevnine v hoteloch prvej triedy.
______
CENA CESTY SO VŠETKÝMI TROVAMI:
78 £ (1 950 fr.)
Bližšie správy podajú
kancelárie Agentúry:
69, Newghate Street, 69. – LONDON.
______
Hľadá sa sprievodca-tlmočník.
Robert pristúpil k plagátu bližšie a presvedčil sa, že čítal správne. Naozaj sa hľadal sprievodca-tlmočník.
Vzápätí sa rozhodol, že tým tlmočníkom bude on… ak ho, pravda, Agentúra Baker a spol. prijme.
Nemohlo sa azda stať, že sa jeho tvár nezapáči? Alebo jednoducho že miesto je už obsadené?
Dva kroky od neho sa ozval dutý hlas:
S úsudkom o prvom bode musel počkať. Čo sa týka druhého, vzhľad požehnaného plagátu ho značne upokojil. Nový a svieži, zdal sa vylepený len dnes ráno, nanajvýš včera večer.
Aj tak nebolo času nazvyš. Mesiac pokoja, v ktorom by mal kedy znovu nájsť stratené strmene, vyhliadka na čistú sumu usporenú do návratu (veď na palube ho nepochybne budú živiť) a navyše ešte príjemná a zaujímavá cesta – tým všetkým nemohol taký kapitalista, ako bol Robert, pohŕdať.
Ponáhľal sa teda na Newghate Street. Presne o jedenástej otvoril dvere čísla 69.
Predsieň a chodby, ktorými prešiel za sluhom, naňho urobili priaznivý dojem. Koberce viditeľne unavené, čalúny slušné, hoci vyblednuté. Zjavne solídna agentúra, firma, ktorá nevznikla včera.